Kalkulačka rýchlosti efúzie: Porovnajte efúziu plynov pomocou Grahamovho zákona

Vypočítajte relatívne rýchlosti efúzie plynov pomocou Grahamovho zákona. Zadajte molárne hmotnosti a teploty dvoch plynov, aby ste určili, ako rýchlo jeden plyn efúzuje v porovnaní s druhým, s jasnou vizualizáciou výsledkov.

Kalkulačka rýchlosti efúzie

Grahamov zákon efúzie

Rýchlosť₁/Rýchlosť₂ = √(M₂/M₁) × √(T₁/T₂)

Plyn 1

g/mol
K

Plyn 2

g/mol
K

Čo je Grahamov zákon efúzie?

Grahamov zákon efúzie hovorí, že rýchlosť efúzie plynu je nepriamo úmerná druhej odmocnine jeho mólovej hmotnosti. Pri porovnávaní dvoch plynov pri rovnakej teplote sa ľahší plyn efúzuje rýchlejšie ako ťažší plyn.

Vzorec tiež zohľadňuje teplotné rozdiely medzi plynmi. Vyššia teplota zvyšuje priemernú kinetickú energiu molekúl plynu, čo vedie k rýchlejším rýchlostiam efúzie.

📚

Dokumentácia

Kalkulačka rýchlosti efúzie: Vypočítajte efúziu plynu pomocou Grahamovho zákona

Úvod

Efúzia je proces, pri ktorom molekuly plynu unikajú cez malý otvor v nádobe do vákuum alebo do oblasti s nižším tlakom. Kalkulačka rýchlosti efúzie je mocný nástroj navrhnutý na výpočet relatívnej rýchlosti efúzie medzi dvoma plynmi na základe Grahamovho zákona efúzie. Tento základný princíp kinetickej teórie uvádza, že rýchlosť efúzie plynu je nepriamo úmerná druhému odmocnine jeho molárnej hmotnosti (molekulovej hmotnosti). Naša kalkulačka rozširuje tento princíp aj o zohľadnenie teplotných rozdielov medzi plynmi, čím poskytuje komplexné riešenie pre študentov chémie, výskumníkov a odborníkov v priemysle.

Či už sa pripravujete na skúšku, vykonávate laboratórne experimenty alebo riešite problémy s separáciou plynov v priemysle, táto kalkulačka ponúka rýchly a presný spôsob, ako určiť, ako rýchlo jeden plyn uniká v porovnaní s iným za špecifikovaných podmienok.

Grahamov zákon efúzie

Grahamov zákon efúzie je matematicky vyjadrený ako:

Ryˊchlostˇ1Ryˊchlostˇ2=M2M1×T1T2\frac{\text{Rýchlosť}_1}{\text{Rýchlosť}_2} = \sqrt{\frac{M_2}{M_1}} \times \sqrt{\frac{T_1}{T_2}}

Kde:

  • Ryˊchlostˇ1\text{Rýchlosť}_1 = Rýchlosť efúzie plynu 1
  • Ryˊchlostˇ2\text{Rýchlosť}_2 = Rýchlosť efúzie plynu 2
  • M1M_1 = Molárna hmotnosť plynu 1 (g/mol)
  • M2M_2 = Molárna hmotnosť plynu 2 (g/mol)
  • T1T_1 = Teplota plynu 1 (Kelvin)
  • T2T_2 = Teplota plynu 2 (Kelvin)

Matematická derivácia

Grahamov zákon je odvodený z kinetickej teórie plynov. Rýchlosť efúzie je úmerná priemernej molekulovej rýchlosti častíc plynu. Podľa kinetickej teórie je priemerná kinetická energia molekúl plynu:

KEavg=12mv2=32kT\text{KE}_{\text{avg}} = \frac{1}{2}mv^2 = \frac{3}{2}kT

Kde:

  • mm = hmotnosť molekuly
  • vv = priemerná rýchlosť
  • kk = Boltzmannova konštanta
  • TT = absolútna teplota

Riešením pre rýchlosť:

v=3kTmv = \sqrt{\frac{3kT}{m}}

Keďže rýchlosť efúzie je úmerná tejto rýchlosti a molekulová hmotnosť je úmerná molárnej hmotnosti, môžeme odvodiť vzťah medzi rýchlosťami efúzie dvoch plynov:

Ryˊchlostˇ1Ryˊchlostˇ2=v1v2=m2m1×T1T2=M2M1×T1T2\frac{\text{Rýchlosť}_1}{\text{Rýchlosť}_2} = \frac{v_1}{v_2} = \sqrt{\frac{m_2}{m_1}} \times \sqrt{\frac{T_1}{T_2}} = \sqrt{\frac{M_2}{M_1}} \times \sqrt{\frac{T_1}{T_2}}

Špeciálne prípady

  1. Rovnaké teploty: Ak sú oba plyny pri rovnakej teplote (T1=T2T_1 = T_2), vzorec sa zjednoduší na:

    Ryˊchlostˇ1Ryˊchlostˇ2=M2M1\frac{\text{Rýchlosť}_1}{\text{Rýchlosť}_2} = \sqrt{\frac{M_2}{M_1}}

  2. Rovnaké molárne hmotnosti: Ak majú oba plyny rovnakú molárnu hmotnosť (M1=M2M_1 = M_2), vzorec sa zjednoduší na:

    Ryˊchlostˇ1Ryˊchlostˇ2=T1T2\frac{\text{Rýchlosť}_1}{\text{Rýchlosť}_2} = \sqrt{\frac{T_1}{T_2}}

  3. Rovnaké molárne hmotnosti a teploty: Ak majú oba plyny rovnaké molárne hmotnosti a teploty, rýchlosti efúzie sú rovnaké:

    Ryˊchlostˇ1Ryˊchlostˇ2=1\frac{\text{Rýchlosť}_1}{\text{Rýchlosť}_2} = 1

Ako používať kalkulačku rýchlosti efúzie

Naša kalkulačka uľahčuje určenie relatívnych rýchlostí efúzie dvoch plynov. Postupujte podľa týchto jednoduchých krokov:

  1. Zadajte informácie o plyne 1:

    • Zadajte molárnu hmotnosť (v g/mol)
    • Zadajte teplotu (v Kelvinoch)
  2. Zadajte informácie o plyne 2:

    • Zadajte molárnu hmotnosť (v g/mol)
    • Zadajte teplotu (v Kelvinoch)
  3. Zobraziť výsledky:

    • Kalkulačka automaticky vypočíta relatívnu rýchlosť efúzie (Rýchlosť₁/Rýchlosť₂)
    • Výsledok ukazuje, ako rýchlo plyn 1 uniká v porovnaní s plynom 2
  4. Kopírovať výsledky (voliteľné):

    • Použite tlačidlo "Kopírovať výsledok" na skopírovanie vypočítanej hodnoty do schránky

Požiadavky na vstup

  • Molárna hmotnosť: Musí byť kladné číslo väčšie ako nula (g/mol)
  • Teplota: Musí byť kladné číslo väčšie ako nula (Kelvin)

Pochopenie výsledkov

Vypočítaná hodnota predstavuje pomer rýchlostí efúzie medzi plynom 1 a plynom 2. Napríklad:

  • Ak je výsledok 2,0, plyn 1 uniká dvakrát rýchlejšie ako plyn 2
  • Ak je výsledok 0,5, plyn 1 uniká polovičnou rýchlosťou ako plyn 2
  • Ak je výsledok 1,0, oba plyny unikajú rovnakou rýchlosťou

Bežné molárne hmotnosti plynov

Pre pohodlie sú tu molárne hmotnosti niektorých bežných plynov:

PlynChemický vzorecMolárna hmotnosť (g/mol)
VodíkH₂2.02
HéliumHe4.00
NeonNe20.18
DusíkN₂28.01
KyslíkO₂32.00
ArgónAr39.95
Oxid uhličitýCO₂44.01
Sírový hexafluoridSF₆146.06

Praktické aplikácie a použitia

Grahamov zákon efúzie má množstvo praktických aplikácií v vede a priemysle:

1. Separácia izotopov

Jednou z najvýznamnejších historických aplikácií Grahamovho zákona bola Manhattanova projekcia na obohatenie uránu. Proces plynového difúzie separuje urán-235 od uránu-238 na základe ich malého rozdielu v molárnej hmotnosti, čo ovplyvňuje ich rýchlosti efúzie.

2. Plynová chromatografia

V analytickej chémii pomáhajú princípy efúzie pri separácii a identifikácii zlúčenín v plynovej chromatografii. Rôzne molekuly sa pohybujú chromatografickou kolónou rôznymi rýchlosťami, čiastočne kvôli ich molárnym hmotnostiam.

3. Detekcia únikov

Detektory únikov helia používajú princíp, že hélium, s jeho nízkou molárnou hmotnosťou, uniká rýchlo cez malé úniky. To z neho robí vynikajúci sledovací plyn na detekciu únikov vo vákuových systémoch, tlakových nádobách a iných uzavretých nádobách.

4. Fyziológia dýchania

Pochopenie efúzie plynov pomáha vysvetliť, ako plyny prechádzajú cez alveolárno-kapilárnu membránu v pľúcach, čo prispieva k našej znalosti fyziológie dýchania a výmeny plynov.

5. Priemyselná separácia plynov

Rôzne priemyselné procesy používajú technológiu membrán, ktorá sa spolieha na princípy efúzie na separáciu plynových zmesí alebo na čistenie konkrétnych plynov.

Alternatívy k Grahamovmu zákonu

Hoci je Grahamov zákon základný pre pochopenie efúzie, existujú alternatívne prístupy na analýzu správania plynov:

  1. Knudsenova difúzia: Viac vhodná pre porézne médium, kde je veľkosť pórov porovnateľná s priemernou voľnou dráhou molekúl plynu.

  2. Maxwell-Stefanova difúzia: Lepšie prispôsobená na popis procesov difúzie v prípade viac komponentných plynových zmesí, kde sú interakcie medzi rôznymi druhmi plynov významné.

  3. Výpočtová dynamika tekutín (CFD): Pre zložité geometrie a prietokové podmienky môžu numerické simulácie poskytnúť presnejšie výsledky ako analytické vzorce.

  4. Fickove zákony difúzie: Viac vhodné na opis procesov difúzie než efúzie.

Historický vývoj

Thomas Graham a jeho objavy

Thomas Graham (1805-1869), škótsky chemik, prvý formuloval zákon efúzie v roku 1846. Prostredníctvom dôkladných experimentov Graham meral rýchlosti, ktorými rôzne plyny unikajú cez malé otvory a pozoroval, že tieto rýchlosti sú nepriamo úmerné druhej odmocnine ich hustoty.

Grahamova práca bola prelomová, pretože poskytla experimentálne dôkazy podporujúce kinetickú teóriu plynov, ktorá sa v tom čase ešte vyvíjala. Jeho experimenty ukázali, že ľahšie plyny unikajú rýchlejšie ako ťažšie, čo zodpovedalo myšlienke, že molekuly plynu sú v neustálom pohybe s rýchlosťami závislými od ich hmotností.

Evolúcia porozumenia

Po Grahamovej počiatočnej práci sa porozumenie efúzii významne vyvinulo:

  1. 1860s-1870s: James Clerk Maxwell a Ludwig Boltzmann vyvinuli kinetickú teóriu plynov, ktorá poskytla teoretický základ pre Grahamove empirické pozorovania.

  2. Začiatok 20. storočia: Rozvoj kvantovej mechaniky ďalej upresnil naše porozumenie molekulárnemu správaniu a dynamike plynov.

  3. 1940s: Manhattanov projekt aplikoval Grahamov zákon na priemyselnej úrovni na separáciu izotopov uránu, čím demonštroval jeho praktický význam.

  4. Moderná éra: Pokročilé výpočtové metódy a experimentálne techniky umožnili vedcom študovať efúziu v čoraz zložitejších systémoch a za extrémnych podmienok.

Kódové príklady na výpočet rýchlostí efúzie

Tu sú príklady, ako vypočítať relatívnu rýchlosť efúzie pomocou rôznych programovacích jazykov:

1' Excel VBA Funkcia na výpočet rýchlosti efúzie
2Function EffusionRateRatio(MolarMass1 As Double, MolarMass2 As Double, Temperature1 As Double, Temperature2 As Double) As Double
3    ' Kontrola platnosti vstupov
4    If MolarMass1 <= 0 Or MolarMass2 <= 0 Then
5        EffusionRateRatio = CVErr(xlErrValue)
6        Exit Function
7    End If
8    
9    If Temperature1 <= 0 Or Temperature2 <= 0 Then
10        EffusionRateRatio = CVErr(xlErrValue)
11        Exit Function
12    End If
13    
14    ' Vypočítajte pomocou Grahamovho zákona s korekciou teploty
15    EffusionRateRatio = Sqr(MolarMass2 / MolarMass1) * Sqr(Temperature1 / Temperature2)
16End Function
17
18' Použitie v Excel bunke:
19' =EffusionRateRatio(4, 16, 298, 298)
20

Numerické príklady

Pozrime sa na niektoré praktické príklady, aby sme lepšie pochopili, ako funguje kalkulačka rýchlosti efúzie:

Príklad 1: Hélium vs. Metán pri rovnakej teplote

  • Plyn 1: Hélium (He)
    • Molárna hmotnosť: 4.0 g/mol
    • Teplota: 298 K (25°C)
  • Plyn 2: Metán (CH₄)
    • Molárna hmotnosť: 16.0 g/mol
    • Teplota: 298 K (25°C)

Výpočet: RyˊchlostˇHeRyˊchlostˇCH4=16.04.0×298298=4×1=2.0\frac{\text{Rýchlosť}_{\text{He}}}{\text{Rýchlosť}_{\text{CH}_4}} = \sqrt{\frac{16.0}{4.0}} \times \sqrt{\frac{298}{298}} = \sqrt{4} \times 1 = 2.0

Výsledok: Hélium uniká 2-krát rýchlejšie ako metán pri rovnakej teplote.

Príklad 2: Vodík vs. Kyslík s rôznymi teplotami

  • Plyn 1: Vodík (H₂)
    • Molárna hmotnosť: 2.02 g/mol
    • Teplota: 400 K (127°C)
  • Plyn 2: Kyslík (O₂)
    • Molárna hmotnosť: 32.00 g/mol
    • Teplota: 300 K (27°C)

Výpočet: RyˊchlostˇH2RyˊchlostˇO2=32.002.02×400300=15.84×1.33=3.98×1.15=4.58\frac{\text{Rýchlosť}_{\text{H}_2}}{\text{Rýchlosť}_{\text{O}_2}} = \sqrt{\frac{32.00}{2.02}} \times \sqrt{\frac{400}{300}} = \sqrt{15.84} \times \sqrt{1.33} = 3.98 \times 1.15 = 4.58

Výsledok: Vodík pri 400 K uniká približne 4.58-krát rýchlejšie ako kyslík pri 300 K.

Často kladené otázky (FAQ)

Aký je rozdiel medzi efúziou a difúziou?

Efúzia sa týka procesu, pri ktorom molekuly plynu unikajú cez malý otvor v nádobe do vákuum alebo do oblasti s nižším tlakom. Otvor musí byť menší ako priemerná voľná dráha molekúl plynu.

Difúzia je pohyb molekúl plynu cez iný plyn alebo látku v dôsledku koncentrácií gradientov. Pri difúzii molekuly vzájomne interagujú, keď sa pohybujú.

Hoci oba procesy zahŕňajú pohyb molekúl, efúzia sa špecificky zaoberá plynmi prechádzajúcimi cez malé otvory, zatiaľ čo difúzia je širší koncept molekulárneho miešania.

Ako presný je Grahamov zákon v reálnych podmienkach?

Grahamov zákon je dosť presný pre ideálne plyny za podmienok, keď:

  • Otvor je malý v porovnaní s priemernou voľnou dráhou molekúl plynu
  • Plyny sa správajú ideálne (nízky tlak, mierna teplota)
  • Tok je molekulárny, nie viskózny

Pri vysokých tlakoch alebo pri veľmi reaktívnych plynoch môžu nastať odchýlky kvôli neideálnemu správaniu plynu a molekulovým interakciám.

Môže byť Grahamov zákon aplikovaný na kvapaliny?

Nie, Grahamov zákon sa špecificky vzťahuje na plyny. Kvapaliny majú zásadne odlišnú molekulárnu dynamiku s oveľa silnejšími intermolekulovými silami a výrazne menšími priemernými voľnými dráhami. Rôzne princípy a rovnice riadia pohyb kvapalín cez malé otvory.

Prečo musíme používať absolútnu teplotu (Kelvin) vo výpočtoch?

Absolútna teplota (Kelvin) sa používa, pretože kinetická energia molekúl plynu je priamo úmerná absolútnej teplote. Použitie Celziových alebo Fahrenheita by viedlo k nesprávnym výsledkom, pretože tieto škály nezačínajú na absolútnom nule, čo je bod nuly molekulárneho pohybu.

Ako tlak ovplyvňuje rýchlosti efúzie?

Zaujímavé je, že relatívne rýchlosti efúzie dvoch plynov nezávisia od tlaku, pokiaľ sú oba plyny pri rovnakom tlaku. To je preto, že tlak ovplyvňuje oba plyny rovnako. Avšak absolútna rýchlosť efúzie každého plynu sa zvyšuje s tlakom.

Môže byť Grahamov zákon použitý na určenie molárnej hmotnosti neznámeho plynu?

Áno! Ak poznáte rýchlosť efúzie neznámeho plynu v porovnaní s referenčným plynom s známou molárnou hmotnosťou, môžete preusporiadať Grahamov zákon na vyriešenie neznámej molárnej hmotnosti:

Mneznaˊme=Mznaˊme×(RyˊchlostˇznaˊmeRyˊchlostˇneznaˊme)2×TneznaˊmeTznaˊmeM_{\text{neznáme}} = M_{\text{známe}} \times \left(\frac{\text{Rýchlosť}_{\text{známe}}}{\text{Rýchlosť}_{\text{neznáme}}}\right)^2 \times \frac{T_{\text{neznáme}}}{T_{\text{známe}}}

Táto technika sa historicky používala na odhadovanie molárnych hmotností novo objavených plynov.

Ako teplota ovplyvňuje rýchlosti efúzie?

Vyššia teplota zvyšuje priemernú kinetickú energiu molekúl plynu, čím ich pohyb urýchľuje. Podľa Grahamovho zákona je rýchlosť efúzie úmerná druhej odmocnine absolútnej teploty. Dvojnásobné zvýšenie absolútnej teploty zvyšuje rýchlosť efúzie približne o faktor 1.414 (√2).

Existuje limit, ako rýchlo môže plyn uniknúť?

Neexistuje teoretický horný limit pre rýchlosti efúzie, ale praktické limity existujú. Pri zvyšovaní teplôt môžu plyny ionizovať alebo disociovať, čo mení ich molárnu hmotnosť a správanie. Okrem toho, pri veľmi vysokých teplotách môžu materiály obsahujúce plyn zlyhať.

Ako sa dnes používa Grahamov zákon v priemysle?

Moderné aplikácie zahŕňajú:

  • Výrobu polovodičov (čistenie plynov)
  • Výrobu lekárskych prístrojov (testovanie únikov)
  • Jadrový priemysel (separácia izotopov)
  • Monitorovanie životného prostredia (odber vzoriek plynov)
  • Balenie potravín (riadenie rýchlostí prieniku plynov)

Odkazy

  1. Atkins, P. W., & de Paula, J. (2014). Atkins' Physical Chemistry (10. vydanie). Oxford University Press.

  2. Levine, I. N. (2009). Physical Chemistry (6. vydanie). McGraw-Hill Education.

  3. Graham, T. (1846). "On the Motion of Gases." Philosophical Transactions of the Royal Society of London, 136, 573-631.

  4. Laidler, K. J., Meiser, J. H., & Sanctuary, B. C. (2003). Physical Chemistry (4. vydanie). Houghton Mifflin.

  5. Chang, R. (2010). Chemistry (10. vydanie). McGraw-Hill Education.

  6. Silbey, R. J., Alberty, R. A., & Bawendi, M. G. (2004). Physical Chemistry (4. vydanie). Wiley.

Vyskúšajte našu kalkulačku rýchlosti efúzie dnes, aby ste rýchlo a presne určili relatívne rýchlosti efúzie plynov na základe Grahamovho zákona. Či už ste študent, výskumník alebo odborník v priemysle, tento nástroj vám pomôže pochopiť a aplikovať princípy efúzie plynov vo vašej práci.